Na prvý pohľad ide možno o otázku, na ktorú pomaly netreba ani odpovedať, avšak v praxi sa často stretávame s nejasným výrazom „výpoveď dohodou“ alebo so spojením „dohodli sme sa na výpovedi.“ Práve tieto nesprávne používané spojenia často vedú k rôznym nedorozumeniam. Je preto dôležité rozlišovať medzi dohodou a výpoveďou, nakoľko od spôsobu skončenia pracovného pomeru závisia ďalšie dôležité aspekty, napr. samotný dátum skončenia pracovného pomeru, nárok ale aj výška odstupného.
Pri dohode, ako to vyplýva už zo samotného názvu, sa vyžaduje aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na skončení pracovného pomeru. Opakovane sa nás zamestnanci pýtajú, či sú povinný podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú im predložil zamestnávateľ. Ak zamestnanec nesúhlasí so skončením pracovného pomeru, nedochádza k dohode, keďže bez súhlasu zamestnanca nie je možné dosiahnuť vzájomnú dohodu. Dohoda o skončení pracovného pomeru je tak výsledkom vzájomného súhlasu zamestnávateľa aj zamestnanca. V prípade ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Na rozdiel od dohody, výpoveď je jednostranný právny úkon, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas druhej strany. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec, pričom pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Naopak zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce.